Život Prešova
online
online
Pred 90 rokmi sa narodil výnimočný režisér Martin Hollý mladší
11.08.2021 Košice
Košice/Bratislava
11. augusta (TASR) – Filmový a televízny režisér Martin Hollý mladší vo
svojich dielach často reflektoval obdobia novodobých dejín ako bola 1.
svetová vojna (Signum laudis), hospodárska kríza medzi svetovými vojnami
(Smrť šitá na mieru), či éra komunistickej totality (Tichá bolesť,
Zámek v Čechách).
Presvedčivosťou a vysokou umeleckou úrovňou svojich diel sa zapísal do slovenskej filmovej histórie ako jeden z najvýznamnejších tvorcov.
„Celý môj režisérsky sen, túžba, bola a je veľmi prostá – odviesť dobrú robotu a nakrútiť film, na ktorý sa dá pozerať," vyjadril sa Martin Hollý o svojej tvorbe.
V stredu 11. augusta uplynie 90 rokov od narodenia uznávaného filmového režiséra Martina Hollého.
Martin Hollý sa narodil 11. augusta 1931 v Košiciach. Jeho starým otcom bol dramatik Jozef Hollý (1879 – 1912) známy najmä hrami Geľo Sebechlebský a Kubo. Jeho vnukom – a bratrancom režiséra Martina Hollého je aj český herec Josef Abrhám.
Otec Martin Hollý starší (1904 – 1965) bol hercom a režisérom, diváci si ho môžu pamätať napríklad z oskarového česko-slovenského filmu Obchod na Korze (Ján Kadár, Elmar Klos, 1965). Martin Hollý mladší po ňom nielenže zdedil vzťah k striebornému plátnu, ale mal možnosť nakrúcanie aj zažiť. V roku 1935 stál ako štvorročný prvý raz pred kamerou vo filme Jánošík, v ktorom hral i jeho otec a ktorý nakrútil český režisér Martin Frič.
Po maturite na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom začal Martin Hollý ml. študovať na Filmovej fakulte Akademie múzických umení (FAMU) v Prahe, po dvoch rokoch však školu opustil a v roku 1953 začal pracovať v Štúdiu krátkeho filmu v Bratislave. V rokoch 1958 – 1961 bol v Prahe na Barrandove asistentom réžie. V tomto čase nakrútil niekoľko dokumentov – za snímku Na vedľajšej koľaji (1957) získal ocenenie na filmovom festivale v Edinburghu.
Od roku 1962 pôsobil ako režisér Štúdia hraných filmov v Bratislave. Práve vtedy dokončil svoj prvý celovečerný film Havrania cesta. Po ňom nasledovala dráma Prípad pre obhajcu (1964). Venoval sa aj televíznej tvorbe, v roku 1966 preniesol na televízne obrazovky prózu Sudca a jeho kat švajčiarskeho autora Friedricha Dürrenmatta. V tom istom roku nakrútil film Jeden deň pre starú paniu. Zásadne ho však ovplyvnila spolupráca na filme Muž, ktorý luže (1968), pod ktorým je podpísaný francúzsky režisér Alain Robbe-Grillet.
Režijné postupy, ktoré si osvojil, uplatnil vo svojom zásadnom a niekoľkonásobne ocenenom diele – vo filme Balada o siedmich obesených, ktorý Hollý nakrútil v roku 1968 podľa poviedky ruského prozaika Leonida Andrejeva. Snímka popisujúca udalosti ruskej revolúcie v roku 1905 ponúka obraz psychologického rozpoloženia ľudí na hranici života a smrti. Film získal Grand Prix a Medzinárodnú cenu kritiky na festivale v Monte Carle, druhú cenu na festivale v Sorrente, a tiež Cenu za najlepšiu drámu na Svetovom festivale televíznej tvorby v Hollywoode. Po protestoch Sovietskeho zväzu, ktorý nesúhlasil s takouto interpretáciou dejín, však film zakázali.
Následne Martin Hollý siahol po nepolitických témach a nakrútil dva divácky úspešné príbehy z prostredia Vysokých Tatier – drámu Medená veža (1970) a komediálne ladené pokračovanie Orlie pierko (1971).
Pozoruhodným filmom Martina Hollého bola aj snímka Smrť šitá na mieru (1979). Tragikomický príbeh na motívy prózy Bélu Illésa sa odohráva v čase veľkej hospodárskej krízy v medzivojnovom období. Napriek dramatickému pozadiu v ňom nechýbajú prvky čierneho humoru, sarkazmu a najmä dokonale psychologicky vykreslené charaktery postáv, k čomu prispeli aj herecké výkony hlavných protagonistov Vlada Müllera a Milana Kiša.
Vzápätí v roku 1980 nakrútil Hollý ďalší výnimočný film opäť s Vladom Müllerom v hlavnej úlohe. Dráma Signum laudis, ktorá sa odohráva na sklonku 1. svetovej vojny, získala Veľkú cenu na 22. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Len o rok neskôr režisér dokončil snímku Noční jazdci, pašerácky príbeh z medzivojnovej československo-poľskej hranice.
V roku 1990 nakrútil Martin Hollý film Tichá bolest. Autobiografický príbeh scenáristu Jiřího Křižana vracia diváka do obdobia krutých stalinských represií v 50. rokoch, zároveň však vykresľuje aj tragikomické situácie z prostredia vtedajšej ľudovej armády – ešte skôr, než podobné témy mohli diváci vidieť v snímkach Černí baroni či Tankový prapor. Presvedčivou sondou do tohto obdobia je aj Hollého televízny film Zámek v Čechách (1993) s nezabudnuteľnou Jiřinou Jiráskovou v hlavnej úlohe. Ako posledný nakrútil Martin Hollý ml. televízny film Kráľovská hra na motívy prózy Stefana Zweiga.
Martin Hollý mladší zomrel 18. marca 2004 v Bratislave. Krátko po jeho smrti mal premiéru film Kataríny Šulajovej O dve slabiky pozadu, v ktorom sa Hollý objavil ako herec. „To boli len dva či tri zábery na konci filmu, taký epilóg. A môžem povedať, že to bola najstrašnejšia minúta v mojom živote,“ komentoval režisér svoj herecký výkon.
Prezident Rudolf Schuster udelil 3. septembra 2001 Martinovi Hollému Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za celoživotnú filmovú a televíznu tvorbu. V tom istom roku si Hollý na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach prevzal cenu Zlatá kamera od premiéra Mikuláša Dzurindu.
Presvedčivosťou a vysokou umeleckou úrovňou svojich diel sa zapísal do slovenskej filmovej histórie ako jeden z najvýznamnejších tvorcov.
„Celý môj režisérsky sen, túžba, bola a je veľmi prostá – odviesť dobrú robotu a nakrútiť film, na ktorý sa dá pozerať," vyjadril sa Martin Hollý o svojej tvorbe.
V stredu 11. augusta uplynie 90 rokov od narodenia uznávaného filmového režiséra Martina Hollého.
Martin Hollý sa narodil 11. augusta 1931 v Košiciach. Jeho starým otcom bol dramatik Jozef Hollý (1879 – 1912) známy najmä hrami Geľo Sebechlebský a Kubo. Jeho vnukom – a bratrancom režiséra Martina Hollého je aj český herec Josef Abrhám.
Otec Martin Hollý starší (1904 – 1965) bol hercom a režisérom, diváci si ho môžu pamätať napríklad z oskarového česko-slovenského filmu Obchod na Korze (Ján Kadár, Elmar Klos, 1965). Martin Hollý mladší po ňom nielenže zdedil vzťah k striebornému plátnu, ale mal možnosť nakrúcanie aj zažiť. V roku 1935 stál ako štvorročný prvý raz pred kamerou vo filme Jánošík, v ktorom hral i jeho otec a ktorý nakrútil český režisér Martin Frič.
Po maturite na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom začal Martin Hollý ml. študovať na Filmovej fakulte Akademie múzických umení (FAMU) v Prahe, po dvoch rokoch však školu opustil a v roku 1953 začal pracovať v Štúdiu krátkeho filmu v Bratislave. V rokoch 1958 – 1961 bol v Prahe na Barrandove asistentom réžie. V tomto čase nakrútil niekoľko dokumentov – za snímku Na vedľajšej koľaji (1957) získal ocenenie na filmovom festivale v Edinburghu.
Od roku 1962 pôsobil ako režisér Štúdia hraných filmov v Bratislave. Práve vtedy dokončil svoj prvý celovečerný film Havrania cesta. Po ňom nasledovala dráma Prípad pre obhajcu (1964). Venoval sa aj televíznej tvorbe, v roku 1966 preniesol na televízne obrazovky prózu Sudca a jeho kat švajčiarskeho autora Friedricha Dürrenmatta. V tom istom roku nakrútil film Jeden deň pre starú paniu. Zásadne ho však ovplyvnila spolupráca na filme Muž, ktorý luže (1968), pod ktorým je podpísaný francúzsky režisér Alain Robbe-Grillet.
Režijné postupy, ktoré si osvojil, uplatnil vo svojom zásadnom a niekoľkonásobne ocenenom diele – vo filme Balada o siedmich obesených, ktorý Hollý nakrútil v roku 1968 podľa poviedky ruského prozaika Leonida Andrejeva. Snímka popisujúca udalosti ruskej revolúcie v roku 1905 ponúka obraz psychologického rozpoloženia ľudí na hranici života a smrti. Film získal Grand Prix a Medzinárodnú cenu kritiky na festivale v Monte Carle, druhú cenu na festivale v Sorrente, a tiež Cenu za najlepšiu drámu na Svetovom festivale televíznej tvorby v Hollywoode. Po protestoch Sovietskeho zväzu, ktorý nesúhlasil s takouto interpretáciou dejín, však film zakázali.
Následne Martin Hollý siahol po nepolitických témach a nakrútil dva divácky úspešné príbehy z prostredia Vysokých Tatier – drámu Medená veža (1970) a komediálne ladené pokračovanie Orlie pierko (1971).
Pozoruhodným filmom Martina Hollého bola aj snímka Smrť šitá na mieru (1979). Tragikomický príbeh na motívy prózy Bélu Illésa sa odohráva v čase veľkej hospodárskej krízy v medzivojnovom období. Napriek dramatickému pozadiu v ňom nechýbajú prvky čierneho humoru, sarkazmu a najmä dokonale psychologicky vykreslené charaktery postáv, k čomu prispeli aj herecké výkony hlavných protagonistov Vlada Müllera a Milana Kiša.
Vzápätí v roku 1980 nakrútil Hollý ďalší výnimočný film opäť s Vladom Müllerom v hlavnej úlohe. Dráma Signum laudis, ktorá sa odohráva na sklonku 1. svetovej vojny, získala Veľkú cenu na 22. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Len o rok neskôr režisér dokončil snímku Noční jazdci, pašerácky príbeh z medzivojnovej československo-poľskej hranice.
V roku 1990 nakrútil Martin Hollý film Tichá bolest. Autobiografický príbeh scenáristu Jiřího Křižana vracia diváka do obdobia krutých stalinských represií v 50. rokoch, zároveň však vykresľuje aj tragikomické situácie z prostredia vtedajšej ľudovej armády – ešte skôr, než podobné témy mohli diváci vidieť v snímkach Černí baroni či Tankový prapor. Presvedčivou sondou do tohto obdobia je aj Hollého televízny film Zámek v Čechách (1993) s nezabudnuteľnou Jiřinou Jiráskovou v hlavnej úlohe. Ako posledný nakrútil Martin Hollý ml. televízny film Kráľovská hra na motívy prózy Stefana Zweiga.
Martin Hollý mladší zomrel 18. marca 2004 v Bratislave. Krátko po jeho smrti mal premiéru film Kataríny Šulajovej O dve slabiky pozadu, v ktorom sa Hollý objavil ako herec. „To boli len dva či tri zábery na konci filmu, taký epilóg. A môžem povedať, že to bola najstrašnejšia minúta v mojom živote,“ komentoval režisér svoj herecký výkon.
Prezident Rudolf Schuster udelil 3. septembra 2001 Martinovi Hollému Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za celoživotnú filmovú a televíznu tvorbu. V tom istom roku si Hollý na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach prevzal cenu Zlatá kamera od premiéra Mikuláša Dzurindu.
www.ZIVOTPO.sk
